V súvislosti s povinnosťou Bratislavy zabezpečiť asi 580 bytov pre ľudí z reštituovaných a privatizovaných domov sme sa porozprávali so zakladateľom občianskeho združenia Právo na bývanie Kristiánom Strakom.
Mesto má uspokojiť asi 580 nárokov, ako náhradu za reštituované a privatizované domy do konca roka 2016. Je to podľa vás reálny termín? Dá sa to stihnúť? Ako s tým pomôže štát?
K.Straka: Zákon je platný od septembra 2011 a za celé to obdobie sa v podstate neurobilo nič, pretože nebola poskytnutá jedna jediná náhrada nájomníkovi, ktorý býva v reštituovanom, či privatizovanom byte. Najväčším dôvodom je podľa mňa to, že štát v zákone ponúka iba jedno riešenie, a to výstavbu náhradných nájomných bytov, kde je presne stanovená cena. Ide o tisíc eur za meter štvorcový. Tých tisíc eur je pre celé Slovensko – v Bratislave za túto cenu nikto nepostaví jeden jediný byt.
Aké iné riešenie vidíte vy?
K.Straka: Nájomcovia by mali dostať od štátu finančnú kompenzáciu za vypratanie bytu, ktorý musia vypratať, pretože tento byt má iného vlastníka. Viac ako 85 percent ľudí v Bratislave by si prialo takéto riešenie – že by dostali finančnú náhradu a sami by sa postarali do konca roku 2016 o svoje bývanie. Magistrát a ani štát by s tým už nemali problémy. Neverím, že do konca budúceho roka bude magistrát schopný vyriešiť tento problém. Podľa posledných predložených materiálov je mesto akoby v prípravnej fáze, ale konkrétny skutok sa neurobil.
Ak sa termín – koniec roka 2016 nestihne, čo sa udeje?
K.Straka: Veľmi veľa ľudí s nárokom je starých a nevedia brániť, navyše vlastník je vždy silnejší, navyše má pravdu – je to jeho majetok. Druhá vec je, že zákon hovorí, že ak tí ľudia nebudú vyriešení do 1.1. 2017, tak tým vlastníkom musí magistrát doplácať na nájomnom do trhového nájmu. No v tomto štáte ešte nikto nepovedal koľko je trhové nájomné… A taký zákon nie je jednoduché prijať, pretože určite musí zobrať do úvahy rozdiel vo výške nájomnom napríklad v Starom Meste a vo Veľkom Krtíši. Slovensko sa touto otázkou nikdy nezaoberalo. Môže to ale rozhodnúť povedzme súd – možno na základe znaleckých posudkov. V Českej republike to funguje, tam majú tzv. cenové mapy, ale my nie sme na to pripravený, vieme len pekne vyhlasovať a hovoriť. Prečo doteraz nikto nepožiadal vládu, aby príspevok pre Bratislavu bol vyšší? A potom sa treba spýtať stavebných firiem, za koľko by byty postavili a dohodnúť sa s nimi.
Na zastupiteľstve ste vystúpili s informáciou, že istá stavebná firma opakovane ponúkla mestu výstavbu nájomných bytov…
o čo ide?
K.Straka: Dostal sa mi do rúk materiál, ktorý je riadne podpísaný a je dôveryhodný. Ide o konkrétnu ponuku developera, ktorý má záujem pre mesto postaviť, resp. sprostredkovať zabezpečenie nájomných bytov. Nebola tam samozrejme cena. Podľa mojich informácií mesto na ponuku neodpovedalo a táto firma to ponúka nielen teraz, ale to ponúkla to ešte aj za éry pána Ftáčnika. Ale vraj žiadna odozva zo strany mesta nebola. (rl)
(celý rozhovor nájdete na www.bakurier.sk)
Samotná stavba sa z prostriedkov dotácie postaviť sa to dá, keby si niekto odpustil zisk. Dokonca postavenie stavby by malo stáť rovnako v Bratislave ako napríklad vo Veľkom Krtíši. Rozdielna je len provízia, ktorú si vypýta staviteľ.
Väčší problém je pozemok. Ten sa za poskytovanú dotáciu získať v Bratislave nedá. A v Starom meste už vôbec nie.
Ďalší problém je čas. Výstavba sa už nedá stihnúť. Jedne dokončením niečoho rozrobeného, ale to bez zisku nikto mestu nepredá.
Tadeus Patlevič
http://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/357274-najvacsia-navsteva-na-svete/
úplne bez komentára