Protiústavnosť reštitúcií

Reštitúcie bytových domov sú protiústavné!!! ?

Ak sa zhodneme na tom, že základom ústavnosti je rovnosť občanov pred zákonom, tak dôsledky reštitučného zákona v prípade bytových domov protiústavné sú. Nájomníci bytov v reštituovaných domoch si totiž nemohli tak ako ostatní občania tohto štátu kúpiť do osobného vlastníctva byt, v ktorom bývajú.

Z tejto diskriminácie sa odvíjajú ďalšie. Ak prestane platiť deregulácia nájomného, budú musieť títo občania platiť nájomné vo výške trhových cien, kým ostatní budú platiť toľko, koľko vyžaduje prevádzka a náklady na obnovu bytového fondu. Kým väčšina obyvateľov disponuje majetkom, ktorý možno dediť a predávať, nájomníci v reštituovaných domoch sú v situácii existenčného ohrozenia. Drvivá väčšina nájomníkov, vzhľadom na ich generačnú štruktúru, vysoké nájomné neustojí a bude sa musieť vysťahovať. Budú musieť rezignovať na bývanie v meste, v ktorom celý život pracovali a žili. Budú si musieť pohľadať strechu niekde inde, kde nemajú zázemie, kde nežijú ich priatelia a známi. Ak sa z Bratislavy pod ekonomickým tlakom a v dôsledku reštitúcie vysťahujú, je ich rezidenčné právo anulované. Ak budú trvať na tom, že z Bratislavy neodídu, skončia na ulici alebo v sociálnych bytoch, ak sa také niekedy postavia. V oboch prípadoch sú však vysťahovaní, premiestnení kamsi, kam vôbec nechceli. Nepripomína Vám to časy minulé? Z akého titulu dovolíme, aby sa takto zaobchádzalo s našimi občanmi? Uvedomme si, že ide o ľudí, ktorí si už svoje odpracovali, alebo sa blížia k penzijnému veku. Kto má právo zatlačiť ich do situácie „bezdomovcov“?

Väčšina nových majiteľov však nečaká na dereguláciu nájomného, ale s využitím všakovakých právnych kľučiek, kombináciou zastrašovania a manipulácie vytvárajú na nájomníkov taký tlak, aby sa čo najrýchlejšie odsťahovali. Ponúknu im dokonca aj isté odstupné – v priemere 12 000 Sk za m2. Ak porovnáme ceny bytov na trhu, ktoré sa pohybujú od 40 000 Sk, je zrejmé, že nájomníci nemajú šancu kúpiť si v Bratislave iný byt. Iná situácia by bola, keby boli mladší a dostali by od banky výhodný úver. V ich veku im však úver už nikto nedá.

Celkom odlišná je situácia nových majiteľov. Tí majú na starosti rozmnožovanie svojho imania, zúročenie svojho kapitálu.  S jednotlivými nájomcami jednajú individuálne, aby čo najviac ťažili z ich situácie a individuálnych slabosti. Najstarším „vybavia“ aj domov dôchodcov. Ak následne dom rekonštruujú, načo im každá banka ochotne poskytne úver, predajú jednotlivé byty v dome po 15 miliónov Sk. Ich zisk teda mnohonásobne prekračuje zisk aj tých najsofistikovanejších podnikateľov.

V krátkosti povedané, kým jedna skupina občanov – majiteľov domov, inkasuje tučné zisky, ktoré zďaleka nezodpovedajú vloženému kapitálu, či vynaloženej námahe a schopnostiam, druhá skupina občanov je pauperizovaná a vyháňaná zo svojich domovoch.

Pýtam sa, komu takéto zákony slúžia? Pár vyvoleným, ktorí ich vedeli presadiť v parlamente. Určite však nie sú v prospech ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, bez ktorých by ani hŕstka vyvolených nemohla existovať – teda bez lekárov, učiteľov, staviteľov, stavbárov, ekonómov, úradníkov a pod, ktorí v takýchto reštituovaných domoch bývajú.

Kto sú vlastne títo noví majitelia? Ako sa dostali k majetku, ktorý im bol zoštátnený? Takéto otázky reštitučný zákon neskúma, a tak sa môže pokojne stať, že majiteľ, ktorý prišiel k majetku nie svojou prácou a podnikaním, ale za Slovenského štátu vďaka príslušnosti k istej strane, sa opätovne obohacuje na cudzí účet. Avšak aj v prípade, že ide skutočne o majetok nadobudnutý podnikaním a vlastnou prácou, nie je spôsob vracania tohto majetku v zhode s ústavou. Ak sa odsúhlasil zákon o reštitúciách, mal sa súčasne vytvoriť fond na odškodnenie tých, ktorí na reštitúcie doplatia. Bez takéhoto fondu štát zhadzuje svoje záväzky voči reštituentom na plecia len niektorých občanov, čo je protiústavné.

Byty v domoch nezoštátnil nájomníci, ale štát. Je to preto štát, ktorý si musí vysporiadať svoje záväzky voči reštituentom. Nájomníkov sa reštitúcie nesmú dotknúť, inak jedna nespravodlivosť je nahradená inou.

Aké sú možné riešenia tohto protiústavného stavu?

Podať podnet na ústavný súd o zrušenie reštitučného zákona v prípade bytových domov, zastaviť odpredaj majetku samosprávy súkromným firmám tých obytných domov, ktoré sú čiastočne reštituované, vytvoriť fond na kompenzáciu tých, ktorí prišli vďaka reštitúciám o svoje právo odkúpiť si byt do osobného vlastníctva (alebo im dať možnosť odkúpiť si byt v iných domoch, v ktorých sa väčšina nájomníkov nedohodla na odkúpení bytov), neodsúhlasiť dereguláciu nájomného, pokiaľ sa neodstránia diskriminačné dôsledky reštitúcií.

Pridaj komentár

Chrániť práva a záujmy obyvateľov nájomných bytov v Slovenskej republike v zmysle Bytového zákona č. 182/1993

%d blogerom sa páči toto: