10.7.2009

STANOVISKO

 Občianskeho združenia Právo na bývanie k niektorým tvrdeniam na adresu nájomníkov v reštituovaných domoch prezentovaných na verejnosti.

 Členovia občianskeho združenia Právo na bývanie sa často stretávajú s názorom, podľa ktorého si obyvatelia v domoch vydaných v rámci reštitúcií neoprávnene užívajú privilégiá bývania v luxusných bytoch v lukratívnych lokalitách, pričom tieto privilégiá získali v časoch pred rokom 1989. Šíritelia takýchto názorov ďalej často dodávajú, že nájomníci ako protežované osoby počas bývalého režimu, ktoré obsadili luxusné byty v centrách miest (zatiaľ čo ostatní občania sa museli zmieriť s bytom prideleným na sídlisku)  sa nechcú zmieriť s faktom, že reštitúcie po roku 1989 iba vracajú byty, ktoré boli neoprávnene zabraté pôvodným vlastníkom. Takéto tvrdenia sa nezriedka ozývajú aj z úst predstaviteľov štátnych inštitúcií, a to najmä Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Občianske združenie Právo na bývanie k takýmto a podobným tvrdeniam predkladá nasledovné stanovisko:

1. Dôrazne sa ohradzujeme voči akýmkoľvek tvrdeniam, ktoré spájajú súčasných nájomníkov v reštituovaných domoch s osobami, ktoré sa podieľali na prijímaní rozhodnutí o vyvlastňovaní súkromného majetku po r. 1948. Takéto účelové konštrukcie nemajú žiadnu logiku ani faktickú oporu.
2. Skutočnosť, že niekto pred rokom 1989 býval v centre mesta vôbec nebola znakom príslušnosti k privilegovaným vrstvám. Byty sa prideľovali direktívne a občan nemal možnosť do rozhodnutí niekdajších úradov zasahovať. To, že niekto napríklad pred 40 alebo viac  rokmi dostal pridelený byt v lokalite, ktorá dnes patrí do centra mesta je dané najmä tým, že iné byty v tomto období jednoducho neexistovali, prvé sídliská sa začali budovať koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov a masová výstavba nových bytov prebiehala až v 70-tych  resp. 80-tych rokoch, to je jednoduché a logické vysvetlenie prečo dnes napríklad dôchodca, alebo jeho potomkovia obývajú byt v centre mesta – v minulosti totiž iná možnosť ani nebola.
3. Lokality, v ktorých sa väčšinou nachádzajú reštituované resp. privatizované byty sa „lukratívnymi“ stali hlavne po r. 1989 (tento fakt platí najmä pre Bratislavu), i keď o „lukratívnosti“ pre obyvateľov, ktorí sa do centra nechodia zabávať alebo nakupovať, ale žijú tam by sa dalo aj dnes diskutovať. V minulosti však bývanie v centre nebolo žiadnym privilégiom. Bytový fond v centrách miest bol zanedbaný, typickým javom centra Bratislavy bol napríklad vysoký podiel neprispôsobivých obyvateľov (ktorí nakoniec za svoje zdevastované byty od štátu dostali na sídliskách náhrady, ktoré si mohli neskôr výhodne odkúpiť). V minulosti bývanie v centre bolo všetko ostatné, len nie luxus, pokiaľ za luxus niekto nepovažuje sústavné riešenie technických problémov v zastaraných a zanedbaných bytoch, problémy s kúrením (drvivá väčšina domov v centre kúrila pevným palivom na rozdiel od sídlisk s modernými diaľkovými rozvodmi tepla) atď. Dôvodom, prečo niekto býval v centre bola práve skutočnosť, že nepatril medzi privilegovaných a nedokázal si pre seba vybaviť bývanie v modernej novostavbe. Je všeobecne známe, že pri prideľovaní novopostavených bytov pred r. 1989 sa zohľadňovali aj „odporúčania“ orgánov KSS, pričom stanoviská k poradovníkom sa zasielali hlavne pred kolaudáciou nových sídlisk a nie pri prideľovaní bytu 2., 3. alebo 4. kategórie v starých domoch.
4. Ďalšou všeobecne známou skutočnosťou je aj fakt, že mnohé byty v centrách miest boli často byty s nízkou vybavenosťou (spoločné rozvody vody a sociálne zariadenia na chodbe, zatekajúce steny, hnilé parkety a pod.) a len vďaka práci a finančným investíciám nájomníkov sa podarilo takéto byty dostať do slušne obývateľného stavu.
5. Nie je pravdou ani to, že by sa v reštituovaných domoch nachádzali len samé veľkometrážne byty. Pri veľkej časti bytov ide o byty o rozlohe okolo 70 – 90 m², čo nepresahuje priemerný štandard v SR. Existujú aj väčšie byty, v ktorých však v mnohých prípadoch žijú aj mnohopočetné a hlavne viacgeneračné rodiny, ktoré veľké byty obývajú legitímne. 

 Vyššie uvedené skutočnosti o stave bytového fondu v centrách miest, spôsobe prideľovania bytov ako aj iné fakty z histórie bytovej výstavby na Slovensku sú všeobecne známe. Mali by byť známe najmä pracovníkom verejnej správy, ktorí sa zaoberajú bytovou politikou. Je preto o to smutnejšie, ak tvrdenia o tom, že obyvatelia reštituovaných domov získali svoje luxusné byty v centre mesta ako privilegovaní a protekční chránenci komunistických štruktúr. Ak sa takéto tvrdenia napríklad ozývajú z úst predstaviteľov MVaRR SR, ktorí sú poverení riešením problému reštituovaných a privatizovaných domov sú iba dve vysvetlenia. Buď ide o ľudí s nedostatkom odborných vedomostí o problematike, alebo ide o prejav ľudskej zloby, závisti a neprajnosti. V oboch prípadoch vzbudzujú vyššie uvedené tvrdenia na adresu nájomníkov reštituovaných domov pochybnosti o profesionalite ich autorov a v konečnom dôsledku aj  pochybnosti o ich spôsobilosti podieľať sa na spravodlivom a dobrom riešení problému nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných domoch. Na okraj si dovoľujeme uviesť, že medzi obyvateľmi reštituovaných domov je veľa takých, ktorí boli počas minulého režimu priamo politicky prenasledovaní.

28.3.2009

Stanovisko

občianskeho združenia Právo na bývanie k informácii zverejnenej na stránke občianskeho združenia majiteľov nehnuteľností s regulovaným nájomným o podaní sťažnosti tohto združenia Európskej komisii a o zámere podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva 

Občianske združenie Právo na bývanie vzalo na vedomie informáciu o podaní sťažnosti vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným Európskej komisii a o pripravovanom podaní na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola zverejnená na internetovej stránke občianskeho združenia vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným. Občianske združenie plne rešpektuje právo každého občana aj skupiny občanov obrátiť sa so svojou žiadosťou na medzinárodné inštitúcie, prípadne hľadať ochranu svojich záujmov prostredníctvom medzinárodného súdu. Občianske združenie Právo na bývanie je však aj presvedčené, že problém dopadov reštitúcií bytových domov na nájomníkov aj vlastníkov vznikol na Slovensku a riešenie tohto problému sa tiež bude hľadať na Slovensku. Zároveň si dovoľujeme v tejto súvislosti poznamenať, že v demokratickej Európe majú právo hľadať medzinárodnú súdnu ochranu všetky strany ktoré sú účastníkmi problému, v tomto prípade tak vlastníci ako aj nájomníci. Na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sa v roku 2008 obrátila so sťažnosťou medzinárodná organizácia FEANTSA zastupujúca nájomníkov v Slovinsku. Podanie bolo následne v decembri 2008 prijaté na ďalšie konanie. V záujme transparentnosti a čo najobjektívnejšieho a úplného informovania zverejňuje občianske združenie Právo na bývanie stručnú informáciu o podaní. 

straka@posta.axonpro.sk
Naposledy zmenené: 09. 06. 2010