Kristián Straka: V hlavnom meste za nastavenú cenu nepostaví nikto jediný náhradný byt

V súvislosti s povinnosťou Bratislavy zabezpečiť asi 580 bytov pre ľudí z reštituovaných a privatizovaných domov sme sa porozprávali so zakladateľom občianskeho združenia Právo na bývanie Kristiánom Strakom.
Mesto má uspokojiť asi 580 nárokov, ako náhradu za reštituované a privatizované domy do konca roka 2016. Je to podľa vás reálny termín? Dá sa to stihnúť? Ako s tým pomôže štát?
K.Straka: Zákon je platný od septembra 2011 a za celé to obdobie sa v podstate neurobilo nič, pretože nebola poskytnutá jedna jediná náhrada nájomníkovi, ktorý býva v reštituovanom, či privatizovanom byte. Najväčším dôvodom je podľa mňa to, že štát v zákone ponúka iba jedno riešenie, a to výstavbu náhradných nájomných bytov, kde je presne stanovená cena. Ide o tisíc eur za meter štvorcový. Tých tisíc eur je pre celé Slovensko – v Bratislave za túto cenu nikto nepostaví jeden jediný byt.
Aké iné riešenie vidíte vy?
K.Straka: Nájomcovia by mali dostať od štátu finančnú kompenzáciu za vypratanie bytu, ktorý musia vypratať, pretože tento byt má iného vlastníka. Viac ako 85 percent ľudí v Bratislave by si prialo takéto riešenie – že by dostali finančnú náhradu a sami by sa postarali do konca roku 2016 o svoje bývanie. Magistrát a ani štát by s tým už nemali problémy. Neverím, že do konca budúceho roka bude magistrát schopný vyriešiť tento problém. Podľa posledných predložených materiálov je mesto akoby v prípravnej fáze, ale konkrétny skutok sa neurobil.
Ak sa termín – koniec roka 2016 nestihne, čo sa udeje?
K.Straka: Veľmi veľa ľudí s nárokom je starých a nevedia brániť, navyše vlastník je vždy silnejší, navyše má pravdu – je to jeho majetok. Druhá vec je, že zákon hovorí, že ak tí ľudia nebudú vyriešení do 1.1. 2017, tak tým vlastníkom musí magistrát doplácať na nájomnom do trhového nájmu. No v tomto štáte ešte nikto nepovedal koľko je trhové nájomné… A taký zákon nie je jednoduché prijať, pretože určite musí zobrať do úvahy rozdiel vo výške nájomnom napríklad v Starom Meste a vo Veľkom Krtíši. Slovensko sa touto otázkou nikdy nezaoberalo. Môže to ale rozhodnúť povedzme súd – možno na základe znaleckých posudkov. V Českej republike to funguje, tam majú tzv. cenové mapy, ale my nie sme na to pripravený, vieme len pekne vyhlasovať a hovoriť. Prečo doteraz nikto nepožiadal vládu, aby príspevok pre Bratislavu bol vyšší? A potom sa treba spýtať stavebných firiem, za koľko by byty postavili a dohodnúť sa s nimi.
Na zastupiteľstve ste vystúpili s informáciou, že istá stavebná firma opakovane ponúkla mestu výstavbu nájomných bytov…
o čo ide?
K.Straka: Dostal sa mi do rúk materiál, ktorý je riadne podpísaný a je dôveryhodný. Ide o konkrétnu ponuku developera, ktorý má záujem pre mesto postaviť, resp. sprostredkovať zabezpečenie nájomných bytov. Nebola tam samozrejme cena. Podľa mojich informácií mesto na ponuku neodpovedalo a táto firma to ponúka nielen teraz, ale to ponúkla to ešte aj za éry pána Ftáčnika. Ale vraj žiadna odozva zo strany mesta nebola. (rl)
(celý rozhovor nájdete na www.bakurier.sk)

2 thoughts on “Kristián Straka: V hlavnom meste za nastavenú cenu nepostaví nikto jediný náhradný byt”

  1. Samotná stavba sa z prostriedkov dotácie postaviť sa to dá, keby si niekto odpustil zisk. Dokonca postavenie stavby by malo stáť rovnako v Bratislave ako napríklad vo Veľkom Krtíši. Rozdielna je len provízia, ktorú si vypýta staviteľ.

    Väčší problém je pozemok. Ten sa za poskytovanú dotáciu získať v Bratislave nedá. A v Starom meste už vôbec nie.

    Ďalší problém je čas. Výstavba sa už nedá stihnúť. Jedne dokončením niečoho rozrobeného, ale to bez zisku nikto mestu nepredá.

    Tadeus Patlevič

Pridaj komentár